Recenzia videoherného akčnáku Mortal Kombat II

Ak by ma niekto požiadal vymenovať pár asociácii, ktoré ma napadnú pri spomenutí približne päť rokov starého Mortal Kombat filmu, na myseľ mi prídu rôzne veci. Nuda, absolútne nezvládnutie predania sveta, dôkaz, že nepopísaný list papiera ako hlavný hrdina nefunguje, nuda, úmorná expozícia, ani tá akcia nešľape, nuda... Myslím, že chápete. Samozrejme, tieto moje antipatie sa dajú zhodiť na to, že videohry nie sú mojou parketou a ku krvavej látke vzťah nemám. Ale do kín sa práve napchal film, ktorý ma utvrdzuje v názore, že jeho predchodca bol proste a jednoducho zlý film.

Druhý Mortal Kombat totiž môže začínať tam, kde sa prvý diel zakončoval, hru avšak posúva úplne inam. Keď sa nebitkuje, namiesto nudenia vysvetľovačkami, sa skôr vtipkuje. Keď sa predstavuje dzivý svet, namiesto bla bla bla, sa radšej ukáže nejaké prostredie a cool deje a veci v ňom. A keď už dôjde na fajty, namiesto ľahkého držania sa pri zemi, sa prizná béčkovosť. Teda si kreatívny tím z minula (napr. režisér Simon McQuoid) spravil domácu úlohu a poučil sa na vlastných chybách. Správny prístup.

To ale neznamená, že daný tím vie posunúť vyššie aj svoje všeobecné kvality. Avšak chudáci sa fakt snažia. Ono, celá táto recka by sa dala postaviť čisto na vymenovávaní vylepšení od jednotky. Lokácie sú fešnejšie, big bad je sošnejší (ten od minula nikde neušiel, len má démonickejšieho šéfka). Strihač je menej nervózny a hoci stále musí zakrývať (ne)schopnosť hereckých predstaviteľov v akcii, oveľa viac cítim, že sa niekto niekde skutočne bil. Aj keď umelohmotnosti sme sa nezbavili, pri tom nekončiacom digitálne to predsa len veľmi nejde.

Ale na snahu o schopne vyznievajúce CGI bez potreby vyšších finančných súm existuje riešenie a nové MK-čko ho čiastočne aj pozná. 10 písmenok, jedno slovo: štylizácia. Áno, veľa ospravedlnia aj béčkové prvky, ale ešte šikovnejšou pomôckou je farbičková estetika. A zase z toho akčnák vyjde snaživo a zase z toho vyjde nedostatočne. Zaplavovať farbami a siluetami na výraznom pozadí by sa dalo aj viac. Snaha o eye candy sa cení, ale zábery, ktoré si poctivý fanúšik rád dá na tapetu notebooku, by bolo treba zextrémizovať silnejšie. Zvýrazniť, oživiť a nebáť sa. Podobne ako konkurenčný Street Fighter minimálne vo svojej kampani. A nikomu nepomáha ani ako tmavé to celé je. Vykašlať sa na snahu o obsahovú temnotu, to asi pochopili. Ešte by bolo pekné, ísť do hája aj s temnotou normálnou - absenciou svetla.

Chcel by som, aby sa na štýle pridalo, lebo substance to už raz nemá. Ozaj, s tou je to, teda, ako? S privretými očami ujde. Aby som sa autenticky zaujímal o postavy, tak ďaleko zatiaľ nie sme, ale napríklad Kitana má k tomu ako srdce snímku blízko. Na druhej strane, nechcel som ani aby mlynček na mäso danej hry rozporcoval nováčika a obľúbenca Karla Urbana/Johnnyho Cagea. Za ním v úvode prídu nám už známi hrdinovia žiadať o pomoc, skrachovalej bývalej hviezde lacných akčnákov sa hoci veľmi nechce, ale viete ako to chodí, padnete si na dno a... z ničoho nič vás vesmír teleportuje rovno pod niekoho krvilačnú čepeľ. Človek si dá povedať a konkrétne Urban popritom zostáva aj nehorázne charizmatickým sympaťákom (ak mu odpustíte, že sa nevie veľmi hýbať).

Aj ostatní nezaháľajú, trúsia marvelovské vtípky a svedomito bojujú o život i vaše sympatie. Kano menej otravne ako cez covid, Hiroyuki Sanada podobne cool. Niektorí majú šťastie na nadupaný dizajn, iní si musia vystačiť s rýchlokvaseným redemption arcom. Ale nebol tu minule ešte... aha! Protagonista minulého filmu, Cole Young. Kde sa len podel? Jednoducho do úzadia, kreatívci si očividne myslia, že ak sa o danú postavu nezaujímam(e), oni takisto nemusia. Za mňa by to takto fungovať rozhodne nemalo.

Ale ako celok to zaklapne. Dôjde aj na sľubovaný turnaj, stávky sú položené vysoko. Osudovosť, ukazovanú už v upútavkách, sa podarilo docieliť (a ak by som sa vydal cestou kráčania po veľmi tenkom ľade, opatrne by som sa načiahol po slovko opulentnosť). Mytológiou, bolestivo budovanou už v jedničke, sa dá zaujať. Pripomenie to béčkovejšiu marvelovku, aj keď MCU vždy dalo charakterizácii väčšiu pozornosť. Tuto pozornosť ide skôr smerom ku súbojom. Schopnejších tu bolo viacero, bez toho aby som niečo naznačoval, tak poviem, že sú to väčšinou tie, pri ktorých majú bojovníci šikmejšie oči.

Takže sa to reže impozantnejšie ako minule, na konci dňa ma ale táto séria veľmi netrápi, zosumarizovať sa to dá v pekných 6/10. Avšak ďalšie fatality v trojke chcem a herci z béčkovejšieho ansámblu môžu zostať. Ak na zavŕšenie trilógie zase zavolajú Simona McQuoida, poviem si: dobré preňho. Ak zavolajú niekoho s väčším vizuálnym cítením a energiou, poviem si: dobré pre mňa.

Fotogaléria

---