Recenzia postapa Psie hviezdy

Svet pohltený vražedným vírusom. „Dali sme to raz, dáme to znova.“ Rozvrátená civilná infraštruktúra, ľudstvo zošalelo, ničí všetko navôkol zoskupené v bláznivých kultoch. „Nejako to už zvládnem.“ Dve hodiny strávené s Jacobom Elordim. „Bože, zachráň ma!“

Ridley Scott je legenda. Nafúkaná a značne egoistická, ale legenda. Či sa bavíme o atmosférickom sci-fi, či o historickej sandálovke. Za posledné roky sa mu ale akosi nedarí... ako by som to... zapôsobiť na masy? Filmy svižne sype z rukáva, na čo sa dá ešte úctivejšie nazerať, keď zistíte, že mu tiahne na 90. Avšak komerčné hity? Už tak 11 rokov nie, čo pri tej kadencii chvályhodné nie je. A teraz mu nejaký chytrák odklepol 110 miliónov. Na postapo s Elordim a psíkom. Nie, nezaplatí sa to.

Mohol by to ale byť dobrý film. A ihneď zo začiatku človek aj nejaký ten ťah na bránku cíti. Jacob s štvornohým kamarátom - belgický malinois, ktorý akoby z oka vypadol nášmu rodinnému hafanovi - za melancholického hudobného doprovodu (ak by vás zaujímalo pri akej totálnej, intímnej pecke som tieto odseky písal) na starom lietadle prechádzajú svetom zdevastovaným. Ale zároveň pokojným. Skolil ho vírus a ľudia buď zahodili všetku svoju racionalitu za hlavu alebo sa opevnili chrániac, čo ešte majú. Tak nažíva i hlavný hrdina s menom Hig.

Pôvodne bol mechanik, žena a pes boli preňho všetkým. Teraz iba kontroluje okolie a vyhľadáva zásoby. Samozrejme, že sa nejaká násilná potýčka raz za čas prikmotrí, inak s ním ale iba plachtíme cez kolorádsku (v skutočnosti taliansku) prírodu v záberoch, za aké by sa hromada vysokoprofilových dokumentaristov a fotografov ani náznakom nehanbila. Hľadajúc šťastie. Osamelí a stratení po strate blízkych. Niekedy avšak prehovorí aj nádej. Pri hudobných voľbách som si hovoril, či náhodou nesledujem feel-good postapo. Zatiaľ, teda, najs.

Áno, ešte som sa nedostal k tomu slonovi v miestnosti a z podnadpisu: protagonistu stvárňuje Jacob Elordi. Asi atraktívny (hodím si sem do zátvorky neistý otáznik: ?) Austrálčan si kariéru buduje poctivo. Avšak sympatie som k nemu nikdy veľmi neprechovával (ak ste z opačnej strany spektra, edity jeho sošnosti dĺžky pohyblivého obrázku nájdete skôr vo filmoch Emerald Fennell), projekty, v ktorých som jeho herectvo rešpektoval, to odo mňa ale ani nechceli. Tento to jednoznačne vyžaduje. Bohužiaľ...

Upätý výkon na mňa proste nefungoval, pochybnosti z nedokrvených trailerov sa stali reálnymi. Hovoril som si ale, že to predsa srstnatý parťák zachráni. Avšak belgičák zďaleka nedostal tak veľa screen timu, aby niečo, ako je od polície zvyknutý, zachraňoval. Chudák pes dlho nepobudne. Aspoň som si stihol všimnúť, že pláva rovnako nemotorne ako naša Hanny. A to objímanie ju tiež budem musieť naučiť.

Takže zvyšok filmu, keď hrdina nechodí s malinoisom po spustošenom meste, musí interagovať s Joshom Brolinom (sympatický drsňák), Margaret Qualley (kontrast k Elordimu, takže potešujúca preživšia) a Guyom Pearcom (potrhlejší hundroš, ako by jeden čakal). Všetci traja, na nulové prekvapenie, fungujú. Kecajú, opravujú lietadlo. Ide tak trochu o hang outový postapokalyptický film, pričom niekedy dôjde na klasickejšie žánrové propriety. Napríklad na otázky, či sme stále ľuďmi. Lamentovanie nad tým, ako bezcitne sa k sebe správame, akoby vyšlo spod pera Alexa Garlanda, v podobným filmoch sme to už mali (mimochodom aj v jednom z najlepších tohto nabitého roka, podnetnom Chráme kostí). Avšak tu, momenty, keď sa postavy rozprávajú, čo urobiť s migrantmi na ich pozemku, pôsobia nútene a pod povrch sa vliezť nesnažia. O subtilnosti ani nezačínam.

A hoci fandím odvážnejšej meditatívnosti diela, nebudem klamať: po ďalšej charakteristickej vlastnosti žánru i veľkofilmu za viac ako stovku, štavnatej akcii, som po približne hoďke sentimentálností slintal. Setpiece s Brolinom a vežou je lahoda, Ridley proste vie. Hocikomu tu môže prekážať plot armour, nechcem odhaľovať, ale proti Joshovi a jeho nábojom sa stavajú desiatky vyvinutých dospelých jedincov (nie tak vyvinutých, ako v 28 rokov potom, vy perverzáci), mne skôr akcička pripadala epická. A potom na nás hodí v upútavkách avizovanú indiánsku divočinu so vzlietavaním. Konzervatívne sa oblizujem.

Ak by ste ale chceli protivníkov spoznávať, svet obdivovať a zaujímať sa oň nad rámec krásy prírody, nie som si istý, či ste na správnom mieste. Možno vás epizódka pred koncom uspokojí, ak sa ale bavíme o hĺbaní nad stavom sveta, za mňa nestačí. Okej, uznávam, že podvedome porovnávam s inými kúskami podžánru. Mal by som sa naučiť byť spravodlivý. Mimo základný tematický oblúk ale scenár veľmi nedoručil. Po silné motívy sa budem vracať k inému umeniu. A keď už sme pri tom, po prvýkrát som cítil, že by sa mi to postapo začalo prejedať.

Odlíšiť sa ale Psie hviezdy (ešte som nestihol zhejtovať ten nevkusný preklad názvu; niekto očividne nepochopil, že to potrebuje mať šmrnc, aspoň ľahunký) vedia sladším záverom. A k tomu mám i malé priznanie: úplne posledný emočný beat, finálna scéna s hviezdami, pesničkou a Elordiho zhrňujúcou vetou som hltal, ako nič za tie posledné dve hodiny. Skoro padla slzička. Pekné miesto, kde skončiť.

Či mi ten koniec ako celok ale sedí ku ľahko slice of life, voľnejšej príbehovej štruktúre, ktorú som vo veľkých častiach filmíku cítil? Ako veľmi mi vadí pár menej relevantných liniek a pár slabo prekreslených motívov? Ako značný problém je, že film, ktorý vyniká svojou melanchóliou, je často najlepší, keď sa na ňu vybodne? Nie som si stopercentne istý.

Aj tak na ňom ale najviac rešpektujem tú pocitovosť. A myšlienkový základ a útrapy hlavnej postavy sa dajú aj pochváliť, hoci sú neobjavné a jednoduché. Teda, keďže sa postapokalyptický žáner dostal do bodu, keď toto prídavné meno môžem použiť, jedná sa o roztomilý utorkový eskapizmus (keďže koniec sveta sa v skutočnost nedeje, že?). Mohol by to ale byť super roztomilý utorkový eskapizmus, keby nemal Jacoba Elordiho v hlavnej úlohe. Možno by mi malo viac záležať na scenáristike, ale sme takí, akí sme... Scottov um, OST-čkom podtrhnuté scenérie a rozjímavý charakter diela (i keď nepodporený dostatočným presahom) to na 6/10 vytiahnu. Len škoda, že nevytiahnu i nejaké grošíky z peňaženiek...

Zdroj názorov tu a zdroj obrázkov tu.

Fotogaléria

---