Recenzia: Je Spider-Man: Nový deň najlepším trhákom roka?
Je za astronomickými kasovnými výsledkami aj kvalita?
Atraktívnou fyzičkou oplývajúci, vďaka magickému vymazaniu z pamäte sveta demokratický socializmus, bohužiaľ, nevoliaci, naprieč všetkými demografickými skupinkami obľúbený, proti širokej galérii zloduchov i epidémii mužskej osamelosti bojujúci, prehnane workoholický, tri Jonom Wattsom rutinne odvedené komiksovky i hordy ochranu potrebujúcich newyorčanov trpiaci a v traileri i filme nevkusne meta použitým spojením priateľský sused prezývaný Spider-Man Toma Hollanda sa vrátil. Podľa Disneyho, Sony a frenetických, otravného „sme tak veľmi späť“ sentimentu prekypujúcich fanúšikov (kritika sentimentu, nie často sympatických ľudí) sa vrátil v komornom háve. Tak to vidia po dolároch hladné štúdiá a po fanservise hladní marvelovskí fundamentalisti. Keď vidím besne zúriaceho Hulka, šikovne scenzurovaného Punishera, hádam v každom tento rok dôležitom filme hrajúcu Zendayu, či v jednej z najväčších seriálových udalostí posledných rokov najdenú predstaviteľku nemenovanej postavy vyrážajúcej dvere novej kapitole multiverzom nakazeného vesmíru, podobným marketingovým kecom neverím. Osobnejší street-level príbeh tu je, trendy lákadlo, ktoré by ale Feige v snažení nahnať masy do kina nevyužil asi nejestvuje. Kravaťáci, teda, nič nenechali náhode a reklamne využili aj Spideyho odtrhnutosť od v paralelných vesmíroch tápajúceho MCU, aj jeho v tomto mnohými stále nezatratenom svete nadobudnuté konexie. Takže hoci sa Vám snažia povedať, že ide o príbeh v kontexte širšieho vesmíru malý, on je dosť veľký. Aj v prehŕšeli rozpoznateľných veľkých tvárí, figúriek a korporátnej vychcanosti, z ktorej by sa táto verzia MJ určite potrebovala vyvracať, sa ale dá vytvarovať pekný, vlastnou víziou si istý, blockbusterovo uspokojivý film. No a v Shang-Chim odskúšaný režisér Destin Daniel Cretton sa, podobne ako Peter Parker vo svojom živote, snaží všetken ten bordel ukočírovať. Narozdiel od zdeptaného superhrdinu sa mu ale neľahká úloha darí.
„Všetken ten bordel“ by pokojne mohla byť aj prezývka domova pavučinového spandexáča, New Yorku. Veľké jablko, akoby bolo nezaťažené okolitým rovnako pomäteným svetom a ani nerozmýšľalo nad monštrozitami, ktoré môže vyvolávať bársaký pochybne sfarbený prezident, má neprestajne problémy. Zažíva pár vrcholov ako edity sociálne, progresívne a pozitívne ladenej politiky alebo víťazstvo Knicks a veľa pádov ako traumatizujúcu temnú Prázdnotu, ktorá ľudí vsiakla a ukázala im to najhoršie z ich podvedomia a skorumpované Kingpinovo starostovanie. A nevyzerá to, že by si možno najlepšie mesto na Zemi plánovalo prestávku - bezúhonne sa sem chystá odporný vojnový zločinec Benjamin Netanyahu a tak ako my všetci sa metropola nevyhne ani kinematografickej hrozbe zvanej Avengers: Doomsday. Takéto mesto potrebuje hrdinu ako soľ. Dosť ale o Zohranovi, poďme ku Spideymu. Ku všetkým týmto nebezpečenstvám sa totižto pridáva ďalšie, ktoré sa Peter vynasnaží zastaviť - jedinec so schopnosťami ovládania tiel. A popri boji so zločinom rieši aj smútok a absenciu ľudského kontaktu - MJ a Ned zabudli a jeho utrápená existencia so sebou nosí list, ktorý by im vysvetlil, čo sa stalo. Lenže ten znamená uvrhnúť ich naspäť do rizika, ktoré byť priateľom, či nebodaj priateľkou Spider-Mana znamená. Teta May by proti takémuto sebaubližovaniu a uvrhnutiu do žitia iba so samým sebou protestovala, ale dobrák Peter by ich mohol zase ohroziť tak, ako ohrozil ju. Takže tu máme príbeh o duševnom zdraví, čo v komiksovkách kupodivu nie je novinkou, minuloroční Thunderbolts* - ktorých podobnosť vzíde na myseľ aj pri kecacom finále, kde na náročnom rozhovore závisia životy mnohých - o ňom hovorili prístupne a umne. Poctivo zvládnutú tematizáciu ale máme aj tu.
A máme tu aj, nebojím sa povedať, Hollandovho najlepšieho Spider-Mana. Má to za mňa trojicu dôvodov. Za prvé, má Pavúk najlepšieho parťáka. Mentora Iron-Mana v jednotke, fejkových pomocníkov z dvojky a Doctora Strangea s ďalšími Pavúčimi mužmi spred piatich rokov prestriedal temnejší Punisher, ktorý si pred pár mesiacmi prežil pseudodrsný, v žanrovom mixe smiešny televízny špeciál. Frank Castle (charizmatický Jon Bernthal) tu má s Parkerom traskavú dynamiku, keďže ich vízie boja so zločinom si odporujú a životný štýl sa líšia (aj keď, ako film naznačí, možno až tak veľmi nie), navzájom sa škádlia a postupne zbližujú. Ich vzťah má skutočnú emóciu a každá scéna humorné korenie.
Za druhé, má tento Spidey najsilnejšie emočné jadro, hocaký verný fanúšik vám povie, že smutný Spider-Man = dobrý Spider-Man, a že tu má Peter dôvodov na depku. Jeho vzťah s priateľmi sme si odžili, predchádzajúce snímky ho setupli úctyhodne. A teraz sa Peter Parker musí vyrovnať s vlasným rozhodnutím z kaviarne. Styk s ľuďmi mu nahradzujú maximálne kolegovia z práce (milá a nekonečne ľudská šéfka newyorskej polície Liza Colón-Zayas zo seriálového Medveďa, ktorá z vedľajších postáv vyčnieva najviac), prosté rozhovory cez telefón používa ako výhovorku, cez ktorú si namýšľa, že mu aktuálny stav vyhovuje. Sile príbehu pomáha aj vyspelejšie herectvo, Tom Holland a Zendaya v MCU ešte autentickejší neboli. V každej spoločnej scénke excelujú a tvoria jednoznačný vrchol filmu. Nájdu sa tu aj reálne dospelé dialógy, kde udrie neúprosná realita, aj priestor na chillovanie, kde celebritnému páriku pohodlie byť vystavení na plátne veríte a aj miesta, kde môže empatickejší divák pustiť slzičku. Kvôli nim celý film dýcha, vo vhodnom čase sa zastaví a rieši osobné problémy.
No a konečne za tretie, vyzerá to ako film! Po Wattsovej výtvarne znudenej trilógii má Spidey zase vizuálnu identitu a osobnosť. Hneď prvý záber akoby sa mi ospravedlňoval za predošlú nevýraznosť. Okej, okamžite nasledujúca a mimoriadne zábavná montáž sa vytasí s pár na okolo štvrť miliardový rozpočet nedôstojnými zábermi s digitálnym pozadím, ktoré neokúzlia. Potom ale pokračuje výzorovo najosobitejší hraný Spider-Man v ére pod Feigem. A „naj“ je aj akcia. Pohupovanie na pavučine, pre postavu tak signifikantné, tu je iba ak so šikovným režijným uchopením. Svištanie cez New York (mesto, ktoré film o Spider-Manovi nikdy ešte nemiloval tak veľmi a neskladal jeho vibu homáže) vždy vyznie inak a luxusne. A aj ostatné hrátky s kinetikou sú kreatívne až po okraj. Destin má totiž kontaktnú akciu „v ruke“. Väčší set piece taktiež zvládne ľavou zadnou, avizovaná potýčka so zmyselne a tematicky funkčne zakomponovaným Hulkom bola aj pre mňa tzv. nerdgazmická. A na akciu skupšie, spomínané Thunderbolts-like finále takisto jeden fajtík ponúkne.
Nanešťastie ponúka aj únavu, po dvoch hodinách už tretí akt môže vyznieť úmorne a mne tak aj vyznel. Ona ale tá úmornosť môže mať odôvodnenie aj inde, už cez marketingovú kampaň zaznievali pochybnosti o počte postáv. Zvládne ich snímok ustáť? No... podľa oslavného hodnotenia áno, avšak špecificky vo veľkých špekuláciách sa ocitajúca rola nekonečne talentovanej ikony Sadie Sink je už moc. Jej partu tematické napojenie na Petera a emočná satisfakcia nechýba, ale v nadupanej komiksovke vyzerá byť naviac. Príbeh tu má pekný, len či v správnom filme.
Takže, hoci ma štvrtá Pavúkova v úvodzovkách sólovka v poslednej polhoďke strácala a vo všeobecnosti bola - aj na žáner - dosť predvídateľná, rekordne získanú miliardu či dve jej prajem (posledný týždeň bol pre mňa ako sledovateľa tržbovej publicistiky šialený). Ako to už býva, kým sa Peter Parker topí vo finančných problémoch, tí, čo o ňom točia zase v peniazoch. Doomsday to - špeciálne v konkurencii s mojou milovanou Dunkou (už len 132 dní, prosím nezabudni...) - podobne neprajem. Veď tu marvelácke vtípky neboli trápne, číslo spektáklových lahôdok obdivuhodné. A možno aj preto mi už asi žiadny spotrebnejší blockbuster tento rok nespôsobí takú radosť. Radosť za osmičku, ktorá by v strede filmu neskromne pokukovala aj po bodíku nad sebou. Niekedy nabudúce...
Zdroj obrázkov tu a názorov tu.
Fotogaléria
Autor
Som mladý milovník kvalitných filmov, seriálov, kníh, politickej satiry, lyžovania, britského humoru a kritickej novinárčiny. https://www.csfd.cz/uzivatel/943017-certtasmanie/prehled/
Diskusia