Recenzia humornej súdnej drámy Kojot vs. šmejdi

Vychcaný, neohľaduplne ziskuchtivý a ku kresleným kreáciám bezcitný megakorporát. Takýmito slovkami by sme mohli počastovať Warner Bros. Discovery Paramount Skydance ACME, spokojní? ACME. To som chcel povedať.

Táto zlovestná spoločnosť zásobuje Kojota Vildu (film v slovenských kinách musí znášať distribúciu čisto so za mňa neurážajúcim českým dabingom, tak mená a výrazy od našich susedov znesiete aj tu) všelijakými prístrojmi na chytenie ultrarýchleho Vtáka Uličníka už desiatky intenzívnych rokov. A deprimovaný Kojot za ten čas už utŕpel kvôli nefunčnosti produktov konglomerátu nekresťansky vysoký počet zranení. Najväčšia korporácia tohto hranými a 2Dčkovými postavičkami obývaného sveta dravcovi aktívne ničí život. V reklame právnickej firmy Kevina Averyho (funkčný Will Forte) ale Kojot nájde inšpiráciu na zmenu jeho zúfalej situácie. ACME zažaluje.

Príchodom izolovaného Kojota do mesta sa spustí kaskáda udalostí zahŕnajúca kameá valnej väčšiny Looney Tunes ansámblu, vymyslených postavičiek (v upútavkach avizovaný králik, John Cena) i reálnych ľudí (Peter Lorre). Kevin si bude musieť zrovnať právnickú morálku i ambície, srstnatý mäsožravec ciele. Budú sa tvoriť priateľstvá i odhaľovať roky skrývané konšpirácie. A navonok tuťmáckym Johnom Cenom obhajovaná spoločnosť má pripravenú vražednú de/ofenzívu.

Daný koncept a podvrátenie typických Looney Tunes propriet na svete už istý čas koloval. Možno práve angažovanie pár známych mien dotiahlo projekt ku realizácii, Warneri do toho naliali 70 miliónov a v máji 2022 sa dotočilo. A potom prišiel David Zaslav, komiksovka Batgirl by o jeho metódach vedela rozprávať. Namiesto premiéry v dvadsiatom treťom nastal škrt. Zaslav tvrdo rozhodol hybrid kresleného a hraného filmu radšej odpísať z daní. Dokončený snímok ležal odhodený až kým neprišiel záchranca, Ketchup Entertainment práva odkúpilo a do tohtoročnej nadupanej sezóny vopchali ďalší biják. Kečupová distribučka využila storku o filme, ktorý nemal uzrieť svetlo sveta na marketing a protikorporátny fight animovanej postavičky si vymodlil aktuálnych 88 mega, vzhľadom na podmienky, hádam, aj úspech.

Úspechom je i dodanie bláznivému animáku mnoho vrstiev realistickosti. Tu sa ukazuje možná výpomoc od guru pridávania ľudských a až traumatických vrstiev na bizardné postavičky Jamesa Gunna („iba“ producent). Viackrát ma pri sledovaní napadlo prirovnanie ku uboleným zvieratkám a tragickým i absurdným hrdinom Gunnových diel (Rocket zo Strážcov galaxie je asi najvhodnejším príkladom), ako ma len prekvapilo vyrolovanie jeho mena v titulkách.

Zoberme si samotného Kojota, vlastne osamelého bezdomovca, ktorý dennodenne pracuje a nedostane za to ani minimálku. Podobné „dospelejšie“ rozmery charakteru si tu kreatívci uvedomujú. Zároveň v jeho úpenlivosti nachádzajú inšpiratívnosť. Zviera ochotné bojovať dokým nezhorí, nevybuchne, nerozsekajú a neodpália ho (a ešte ďalej), má vlastnosti hodné nasledovania. Za svätca ho ale nemajú, šedšie zóny postavy sú prítomné. Proste Kojot ako jedna z postáv roku ftw.

Vyspelejšiu rovinu vidieť už v posunutí cartoonu do súdnej siene, snímok sa ochotne venuje detektívnejšej investigatíve a ani pojednávania nezahanbujú. Potenciál by sa z toho dal vytrieskať väčší, ak avšak chcem od Looney Tunes filmu silnejšiu právnicku zápletku, o sklamanie som si koledoval. Poznám ale filmy, ktoré by to dotiahli ďalej.

A v neposlednom rade dielo rafinovane glosuje spôsob, akým využívame utŕpenie animovaných postavičiek. V kine pre vás majú prichystanú šikovnú analógiu, aj vo fiktívnom svete sa kreslená bolesť vykorisťuje pre ľudské blaho.

Treba proti tomu bojovať. Aj keď komicky a nemotorne. ACME sú svine (pravdepodobne tam aj nejaká skutočne je). Zaslav, parodický kohút, či ellisonovská família o tvorivosť nestoja. Lepší produkt, AI SI (sorry, dnes mi to nejak na prvýkrát nevychádza) datacentrá a ovládnutie mediálneho trhu, červenšia CNN. To sú ich ciele. Ja, protagonisti tohto projektíku a mnoho ďalších s nimi nesúhlasia. Kreativitou sa protestuje takto. A, samozrejme, nič nemeniaci apel môže tiež motivovať. Aj keď sa výsledky nedostavia nikdy celé. Často si musíme vystačiť s drobkami. Ako distribúcia tohto filmu. Filmu, ktorý súčasne hovorí, že to kontrovanie zlým predstavám o fungovaní sveta stojí za to už len preto, aká je to sranda. Možno je dokonca boj proti nespravodlivosti len friends we made along the way.

A je to boj setsakra zábavný. Na diváka sa hŕnie kanonáda vizuálnych gagov, groteskných nápadov a tvorivosti. V rámci vtipov je mojim favoritom knižka o tom, ako melodramaticky sedieť. V správnom momente ale kojotova cesta vie i dojať. Finálne vypočutie argumentov sa vytasí s momentkami o vzťahoch s Kojotom, ktoré chytia za srdce.

Vyčítať by sa dalo. Stopáž je pre niekoho prílišná, ja by som paradoxne privítal pár dodatočných minútiek na budovanie zásadného vzťahu. Konflikt z neho vychádzajúci by sa zase dal brať ako jednostranný. Vizuálne to mimo animácie nevyniká (čo by sme ale mohli považovať za point), Dave Green nie je meno inovátora. Avšak ako sa dá na niečo také hnevať, keď sa krátkodobo vrátil mix live actionu a 2Dčka. Použil sa na to jeden z najzaujímavejších konceptov roka a učí nás, že by sme sa nemali pri zápolení so systémom vzdávať, ale baviť. Ja sa bavím. Zo sálu som vyšiel s takou energiou, že som okamžite komicky prevrhol stoličku. Určite ju vyrobilo ACME.

Takže, hoci mám dojem za sedmičku, aj za moje duchovné zviera Čerta tasmánskeho hádžem nadčasovejších 8/10 a proklamovaní šmejdi nech sa tými mergerami zadrhnú.

Zdroj obrázkov tu a názorov tu.

Fotogaléria

---