Recenzia fantaskných Vládcov vesmíru

Kiná neovládnu, ale vaše srdiečko áno. Noví Vládcovia vesmíru prekvapujú svojim vítaným nadhľadom.

Americké decká pri ranných ceráliách. Tak prostoreko by som asi identifikoval publikum pôvodného animáku Masters of the universe. Doslova učebnicový príklad známeho „Saturday-morning cartoon“. Publikum osemdesiatkového béčka rovnakého mena by sa stereotypizovalo zložitejšie. Ale jestvuje a vážim si ho. Aj keď film, ktorý adorujú, až tak úplne nie. Keď som si totiž robil "domácu úlohu" pred tými novými, trošku som tŕpel. Dolphovi Langrenovi svalstvo nechýbalo, ale pod čapicou to už bolo chudobnejšie a že by He-Man niečo vnútorne prežíval, o tom už neviem vôbec. Akcia bola, ale entuziazmus v nej veľmi nie. Zasadenie na zemi pripomínalo akurát tak finančný deficit, kradlo sa zo všetkých mysliteľných frančíz a ostatné ani nestojí za zmienku. O skoro štyri dekády neskôr je už ale bársčo inak.

Bezos do toho nalial dve nemožno navrátivšie stovky melónov, Lungren štafetu odovzdal mladšej krvi a točí šikovný Travis Knight (Bumblebee, Kubo a kúzelny meč). Na nápady podvýživená marketingová kampaň sľubovala pri najlepšom popcornovo spotrebnú a animákovo potrhlú sedmičku. Takú ktorá, ako sa očakávalo, v nabitom júni zapadne. Kto predsa v dnešnej dobe potrebuje - v inom storočí zaseknuté - fantasy. Ukázalo sa, že napríklad ja. Väčšinové diváctvo sa ale už asi zmenilo (v dobe písania článku plačuhodných 87 miliónov, nechcel by som... ).

Eterniou ale zmeny neotriasli. Stále je to zázračné miesto a stále ju ohrozuje zákerný Skeletor. Len ten Adam, ktorý by sa mu mal postaviť, akosi zaháľa. Pri prvom útoku meme záporáka je ešte dieťaťom, pasivita sa mu odpúšťa ľahko. Zdecimované kráľovstvo po rokoch krutovlády, ale už uvoľnenie zo spárov zloducha urgentne potrebuje. To keby len vedelo, že dorastený chlapec niekde na zemi hľadá meč, ktorý mu dodá patričnú silu na uplatnenie dedičstva eternijského (?) trónu. Okrem toho pracuje v Ľudských zdrojoch a kazí si rande rozprávaním infantilných príbehov zo svojej skutočnej minulosti. A v prípade Nicholasa Galitzina je pokaziť si rande ťažká úloha. Fyzičkou i črtami tváre ohuruje, ale nie je to len ďalší zameniteľný white boy of the month. Práveže ide o živelnou mimikou prekypujúceho chlapíka, ktorý sa neštíti ani slapsticku. A jeho protipól? Komerčný jed Jared Leto tu dokazuje, že nie je aj jedom kvalitatívnym. Latentne homosexuálneho kostlivca (pekný Pride prajem), ktorý je zlý lebo má miesto hlavy sakramentskú lebku, si do píku kostí užíva.

Poďme na to, ale dnes trošku inšie. Najskôr skontrolujme blockbusterové základy: Poctivo vybudované character arcy? ️Digitálne money shoty „krutoprísnych“ momentiek? ️Fešne nadizajnovaní "padouši" súci na nakopanie zadkov? ️Farbičkový svet štýlovo bliká? ️Traumatická storka úderne ovplyvňujúca hrdinu? ️Na vesmíre, pred ktorého deštrukciou sa varuje, nám záleží? ️Potencionálna romatika? ️Kritika toxickej maskulinity? ️Oukej, to v povinnej výbave zábavného veľkofilmu nutne nie je, ale je to bonus pekný, nie? Ostatné bodíky ale patria ku glosovaniu kvality a nie hodnotového nastavenia snímku. Zároveň maličkosti a zároveň základné detaily, ktoré utvárajú funkčný celok. Avšak na pecku je treba ešte viac.

Napríklad Daniela Pembertona, ktorý je teoreticky, metaforicky i fyzicky boh. Absolútny kráľ soundtrackov tu s pomocou Queenov namiešava energický banger s nadšením nevídaných rozmerov. Do príjemných výšin to vyťahuje aj nadhľad. Keď scenárista napíše scénu nasvaleného Skeletora, ktorý posmievavo dvíha činky, ako jednu z vážnejších scén filmu, mohlo by to naznačovať niečo iné, ale nové He-Manovo dobrodružstvo sa ironizuje každú príležitosť, ktorú dostane. Uvedomelosť a rešpekt ku potrhlosti materiálu je cítiť odvšadiaľ. Miesto, kde si hrdinovia flexibilne naťahujú krk a bojujú s ním, si zaslúži výsmech i lásku a Vládcom vesmíru sa podarilo úctivo tieto dve ingrediencie pomiešať.

Ono je to ale niekedy dvojsečná sekera, najlepšia vlastnosť totiž vie byť aj najväčším problémom. Aj robiť si srandu vie byť únavné a snímok má, hádam, každý jeden vtip, ktorý v ľahkovážnej popcornovke z posledných dvadsiatich rokov padol. Smiať sa budete skôr kvôli tomu, že ohranosť vtipov film zakrýva snaživosťou a skutočne obdivuhodnou kadenciou frkov, aj keď kvalita vie pokolísať. A ak to nezachráni Galitzinovo podanie či štýl, jedná sa o brutálne kreatívnu hlúposť, ktorej uznanlivý (aspoň) úsmev udelíte. No a hlúposti sa hrnú, film beží, či sme v Eternii alebo na zemi (dokonca by som kontroverzne pozemskú pasáž označil za najfunkčnejšiu, okrem tých najakčnejších častí) a nastrihané je to tak živo, ako sa dá (aj keď nemôžem povedať, že sa do editingu tak rozumiem, tu tú kinetickú šikovnosť scén, ktoré sú zásadne nekinetické, vidím). Z laického postavenia hovorím, že flow snímku a scén, je dokonalý. Ak by som si požičiaval hlášky z iných tohtoročných popcornov od Amazonu: Úžas Úžas Úžas.

Kvôli pohyblivosti Vládcov sa dá odpustiť aj ustrelená stopáž. Dvadsať minút načínajúcich tretiu hodinu buď ukazuje, že si niekto nebol schopný dupnúť alebo že bol z detskej radosti filmu natoľko uchvátený, že na časový úlet privolil. Tak či onak, strihať by sa dalo a asi aj malo, hoci všetko aj po pozornom pohľade šľape.

Travis Knight sa, teda, zase ukázal v dobrom svetle, akciu sníma dravo a tvorivosťou nepoľavuje. Schopnosť nebrať sa vážne, masakrálne OST-čko a herecké kreácie neokukaného Nicholasa a už v horších polohách okukaného Jareda, tešia ešte viac. Zamiešajte, pridajte silné Thor: Ragnarok vibes a máte fantasy, ktoré každému chlapcovi správneho veku, dodá tú povestnú iskričku do očka (a k tomu podľa môjho veľmi skromného a príliš skorého tipu minimálne 300-miliónovú stratu, aj keď by kreatívne účtovníctvo v súvislosti s premiérou na Prime Video rado hovorilo iné rozprávky... ). Avšak s takýmto srdiečkom sa to do psej matere má robiť. Škoda, že sa pokračovať zaisto nebude, s takými číslami sa nedá. Už len treba dúfať, že Travisov luxusne prezentovaný Wildwood od Laiky zacieli na iné méty (views na sockách by nádejnú budúcnosť naznačovali). A ako ten sopliak so zbesilými očičkami a improvizovaným mečíkom hádžem krásnych 8/10. To sú už cifry pozitívnejšie.

Zdroj obrázkov tu.

Fotogaléria

---