Recenzia: ambiciózna Nevesta!

Frankensteinovská tematika asi moderné publikum, resp. kreatívcov baví. Ako inak si vysvetliť, že po Del Torovej, pred pár mesiacmi vydanej, technicky staromilskej (3 sošky od akademikov, čo je mimochodom o 3 viac ako pre Veľkého Mártyho, avšak to je na iné, vášnivejšie rozprávanie), ale podľa mňa dramaturgicky suchej adaptácii monštrózneho románu a po Lanthimosových - pred dvoma rokmi vydaných - a aj vydarených Poor things, vychádza ďalší projekt odpichnutý od Shelleyovej knižky. A zase sa bavíme o role žien v spoločnosti.

Tentoraz sa toho ujala Maggie Gyllenhaal, ktorej režijný um posúdiť mimo Nevesty! neviem. Začíname pasážou známeho monštra Frankieho (citlivo pôsobiaci Christian Bale), ktorý baží po spoločnosti. Stovky rokov bez konverzačného partnera spravili svoje, a tak sa teda chudák spolu s istou doktorkou špecializujúcou sa na podobné výskumy podujali nájsť mu spoločníčku. Asi vás neprekvapí, že svet živých neprichádzal do úvahy. Táto časť snímku funguje najlepšie, samota údelu monštra diváka zaujíma a je tu aj ingrediencia čo ostatku snímku chýba: sústredenosť. A potom príde Ona. Nevesta! Je niečo uspokojivé na tom povedať, že od príchodu postavy s rozdvojenou osobnosťou sa snímok nesústredí. Tých päť divákov, čo film na území Československa navštívili, ale vie, že sa to všetko začína inde. Samotná protagonistka sa totiž predstaví hneď v prvej scéne spolu s vyšinutou spisovateľkou, ktorá týmto postavám pôvodne vdýchla život, neochotnou sa poddať smrti dokým sa daný príbeh nevyrozpráva poriadne. Áno, prečítali ste to správne. Tak štylizované to je. Zošitého Franka a funkčnú pasáž filmu uvidíme až po tomto. Žeby film dokázal takto odviazaný prísľub splniť? To úplne nie. Vlastne sa snažím povedať, že film Nevesta! najviac funguje keď je tá Nevesta neprítomná.

A keď sa tam už kreácia (pred pár dňami oprávnene ocenenej) Jessie Buckley prikmotrí? Poviem to na rovinu: je to bordel. Rozdvojené osobnosti, podivné meta vsuvky, rádoby romantika, vyšetrovacia zápletka, out of place muzikálová sekvencia, mafiánske impériá, feministické revolúcie, pocty filmom, v ktorých sa dá stratiť, ... Točí sa vám s toho hlava? Aj mne. Proste hromada tém zošitých do že vraj kompaktného tvaru. Pripomína vám to niečo?

Vlaste ma prekvapuje, že všetci existujúci recenzenti neakcentujú ako veľmi je tento film sám o sebe Frankensteinovým monštrom. Otázkou je, že či štúdio zošilo dokopy podivné kusy kinematografie do akoby koherentného celku alebo Warneri v skutočnosti pokazili reálne cool víziu Gyllenhaal. Pravdepodobne sa stalo niečo medzi.

Ale odhliadnuc od toho ako nekompetentne pospájaný ten materiál je, mohol by ten film fungovať? No a tu nastáva ďalší problém. Mne totiž nesedí ani o čo sa snímok snaží. Hrdiť sa tým, že si feministickou víziou tohto ikonického príbehu je v pohode. Avšak výpovedná hodnota a obsah feministických reálií mi tu príde zastaraný. Manifest ženského vzdoru: asi oukej. Komplexne progresívne dielo ukotvené v postMeToo roku 2026: absolútne vôbec. Ženský hnev je cool, riešiť tú najočividnejšiu a najhnusnejšiu objektivizáciu a mužskú násilnosť, zatiaľ čo vám tá hlbšia a výpovednejšia uniká, až tak nie. Čo po tom, že sa to raz za čas vytasí s chytrejšou a funkčnejšou scénou ako napríklad verdikt nad menom Nevesty!, keď je kritika správania takého Franka slabá a nepoctivá. Ak sa snažili o zmyselnú lásku dvoch podivínov, ktorí môžu byť spolu v samote, nefunguje to lebo v takomto feministickom tvare snímku, tá láska nemôže byť postavená na toxicite. A fakt, že táto agresívna expresia končí takým záberom akým končí je absurdné (a do tretice výber songu, ktorý začne hrať, súvislosť myšlienok a nálad filmu podkopne ešte raz). Drzé diela treba, ale sme v roku 26 a dá sa to robiť sofistikovanejšie. Len mi nehovorte, že to svojou obscénnosťou reaguje na antiwoke a manoniečo prúdy spôsobom kyvadla, ktoré bolo v jednom a teraz prechádza do druhého extrému. Ak je ten extrém takto nezmyselný nechcem ho.

No a keď obsah nefunguje, je potreba pozrieť sa na zúbok formálnej stránke a tu sa dá už chváliť viac. Výprava je atraktívna, mestá veľkolepé a špinavé. Pri automobilovej naháňačke som sa kráľovsky bavil a keď vykukne muzikálové číslo hneď som sa cítil lepšie. Patričnú dávku času sa avšak spievaniu a tancu nedáva, kvôli tomu tam muzikálovosť pôsobí neprirodzene a akurát podkopáva logistiku snímku, ktorý hneď v ďalšej scéne chce rozohrávať faktografickú detektívnu linku. Toto ukočírovať by dokázal snáď iba vizionár. A s výnimkou zopár scén necítim, že by bola režisérkina ruka nejak obzvlášť pevná, dostať sa na úroveň agresivity obsahu sa jej podarí zriedkakedy. No a soundtrack s prehnane dramatickými časťami to dokopy tiež nezlepí.

Ale bez ohľadu na všetky moje kritiky, bez ohľadu na to, že je to filmový ekvivalent Frankensteinovho monštra, bez ohľadu na to, že takto sa súčasný feminizmus podľa mňa nemá robiť - bavil som a tento nekoordinovaný zhluk podnetov ma skutočne nenudil. Nemyslím si, že to začne byť o dvadsať rokov podceneným a svojou dobou nepochopeným kultom. Ale dať tomu svoj čas a poplávať si v tom bordeli nápadov môže byť aj pre vás zaujímavým zážitkom. Viac šťavy ako Guillermov netflixovský Frankestein to stále má. A to mám akože kritizovať (nie že by som to aj tak nespravil), že Warneri dali možno aj 90 miliónov (bez marketingu) na nepoddajný, feministicky pôsobiaci bordel. I would prefer not to. 

Fotogaléria

---